Hlavným rozdielom medzi metalickou a optickou kabelážou je v použití prenosového média. V prípade optickej kabeláže je ním optický kábel tvorený niekoľkými sklenenými vláknami z čoho vyplýva ďaľšia odlišnoť od metalickej kabeláže a tou je typ prenosu. Keďže sklo je výborným izolantom, nie je možné po sklenených vláknach prenášať elektrické signály ako je to v prípade klasických káblov, ale je potrebné ich na jednej strane pretransformovať na svetelné impulzy ktoré sú šíriteľné sklom. Takýmto spôsobom je možné zabezpečiť komunikáciu na vzdialenosti ktoré nie sme schopní pokryť metalickými káblami bez použitia aktívnych prvkov. Optické rozvody sa zvyčajne používajú na vytvorenie hviezdicovej optickej chrbticovej kabeláže budovy pre fyzické prepojenie príslušných dátových rozvádzačov (tým pádom jednotlivých štruktúrovaných kabeláží), a poprípade následne viacerých budov do areálu – ako jedného komunikačného celku.

Navrhujeme ich hlavne na prepojenie väčších vzdialeností medzi budovami, v stavebných areáloch, ako chrbtovú vertikálnu sieť vo výškových budovách a už aj ako horizontálne prepojenie v rámci jedného podlažia, ak dľžka segmentu presahuje 90 m. Pre porovnanie s metalickým káblom je možné optické vlákno použiť v multimodovom prevedení do dľžky 2000 m, pričom nestráca na výkonnosti, alebo v singelmodovom rezime a to do vzdialenosti niekoľkých km.